Akcia 003- Akcia sa vykresľuje
3. kapitola- "Misia", tým, útok a Monaki- sensei
Až do rána som bola napätá ako struna. Ráno vysvitlo, že misia sa ruší, kvôli prepadu Akatsuki (nepýtajte sa- nesmierne rada by som vedela co to je). Dali nám náhradnú misiu - špeciálne týmu 7 - zoznámiť sa.
Prišla som na miesto stretnutia. Môj tým tvoril hyperaktívny blondiak, ružovovlasá odvecáčka a na moje prekvapenie- Sasuke. Plus sensei, ktorý niekam zmizol.
"Ty si tá nová?" podišiel ku mne hyperblondiak a začal na mňa žmúriť. "Sasuke vravel, že si Shikamarova príbuzná."
Krátko som prikývla. "Nara Ryuuka."
"Ja som Uzumaki Na..."
"Nie! Nehovor! Ja viem kto si!" skočila som mu do reči."Ty si... Ten! Natuto! Nakuto! Nie! Naiuto!"
"Naruto." poznamenal Naruto sucho.
"Jasne. To som povedala."
"Au!" skríkol Naruto a namiesto neho som pozerala do zelených očí odvecáckej baby.
"Haruno Sakura." triasla mi rukou.
"Sasuke, ty sa nepredstavíš?" otočil sa Na-ten oný (ktorého meno som medzičasom znova zabudla). Sasuke sa postavil až tesne oproti mne (kde mu Sakura uvoľnila miesto).
"My sa poznáme," pozeral mi do očí tak, až ma to hypnotizovalo. "Nemám pravdu?"
Prikývla som.
"No ale namyslene nevyzeráš..." zamyslel sa Na-ten oný.
"Ako prosím?" zareagovala som otočením hlavy.
"Hum..." začala Sakura. "Naruto rozmýšľal, citujem: Čo myslíte, čo bude tá nová zač? a Sasuke mu odpovedal, citujem: Určite nejaká namyslená fiflena."
Venovala som Sasukemu svoj najvražednejší pohľad.
"To nebolo potrebné, povedala by som. Najmä ak beriem do úvahy včerajšok. Vedel si, že pôjdem k vám do tvojho týmu."
"Možno som to vedel, ale takto to bolo lepšie."
"V čom?" postavila som sa do útočného postavenia. Sasuke namiesto odpovede uskočil o pár metrov a tiež sa pripravil na útok.
Vytiahla som kunai a vytvorila som si chakru. Chystala som sa zaútočiť, keď sa zablyslo a medzi nás sa vkotrmelcovala Sasa. Chvíľu jej trvalo, kým sa zorientovla, ale potom sa poobzerala a vyšpúlila na mňa oči.
"Sisa? Čo tu robíš? A odkiaľ máš Sharingan?" spýtala sa. Netušila som o akom Sharingane hovorí...
"Dobrý deň, Monaki- sensei." pozdravili od veci Na-ten oný (ležiaci na brehu vodopádu) a Sakura (schovaná za stromom). Mimochodom, obaja boli aktívne ignorovaní.
"To ti vysvetlím, keď ty mne vysvetlíš, čo tu TY robíš a prečo ťa oslovili ako senseiku!"
"To je na dlhé rozprávanie.Teraz mi daj ten kunai. Nemôžeš bojovať proi Sasukemu! Zabije ťa!"
"Sasa... Ak mi neuhneš, zabijem ja teba." zamrčačila som sa.
"Ale veď nepoznáš žiadne jutsu! Kto by ťa to naučil?"
"Môj brat."
"Sisa. ty nemáš brata..."
"Mám dvoch!" povedala som a hodila som po nej kunai. Rýchlo sa mu uhla a nejakým XY jutsu odhodila mňa aj Saqsukeho do stromov, každého na inú stranu. Použila som Katon: Ryuuka no Jutsu, a pokúsila som sa obidvoch podpáliť. Sasa sa stihla vytratiť. Aj Sasuke by stihol, ale nestihol, a tak to aj dopadlo- začal mu horieť chrbát.
Trochu cúvol, potkol sa o Na-toho oného a spadol do vody. Sasa sa za ním rozbehla so slovami. "Za POPASOK! Uchiha nesmie zomrieť!"
Mne sa ho nechcelo ísť chytať, tak som len prišla k brehu a nakukla dolu, aby som zistila, čo sa s nimi vlastne stalo. Vtedy ma Na-ten oný podkosil, takže som padala do vody.. Samozrejme by som to nebola ja, keby som ho nestiahla so sebou.
Chvíľu sme stáli vo vode (na kraji vodopádu), keď som uvidela Sasu, ako vyletúva z vodopádu aj so Sasukem, ktorého držala za nohu.
"Ja sa nechcem utopiť..." vyhlásil Na-ten oný.
"Och, prečo zrovna ja?" vzdychla som si, schmatla som ho za golier a prudko som sa odrazila.
O chvíľu sme znova stáli na brehu.
"Sasa... Nepleť sa do toho... Je to medzi mnou a ním..." kývla som hlavou na Sasukeho.
"Dobrý deň, prepáčte, že meškám. Deje sa niečo?" ozval sa divný týpek, ktorý mal šišaté šedivé vlasy a z tváre mu bolo vidieť...vlastne iba jedno oko ktoré vyzeralo dosť unavene... Navyše čítal akúsi knižku. Vzápätí uvidel Sasu, vypúlil oko a vzápätí znova nasadil unavený výraz.
"Tak už si tu? To ti trvalo..." skonštatoval.
"Niečo mi ušlo?" spýtala som sa.
"Čo by malo?" spýtal sa ma Na-ten oný."Kamaráti senseiovia sa dlho nevideli..."
"Oni sa už predtým videli?"
"Och, tebe to dopína, veď obaja tu už vcelku dosť dlho učia..."
To ma dorazilo. Moja naj kamoška strávila prinajmenšom pol života v Konohe a pozná ju tu každý, kto je momentálne na scéne. No zbohom...