Akcia 002- Akcia sa rozbieha
2. kapitola- "Tak koho som to vlastne sestra?"
Po niekoľkých dňoch pobytu u Shikiho som sa úspešne začlenila do rodiny, pochopila som fungovanie Konohy, takisto hierarchiu Konohy, niekoľko ninja techník a aj použiť Kage- Mane no Jutsu. O pár týždňov som od Hyperblondiaka (samozrejme o tom nevedel) odkukala (ako mi bráško powedal) Kage Bunshin no Jutsu a celkovo som robila veľké pokroky...
"No, začínaš sa zdokonaľovať... Ale ani som o tom veľmi nepochyboval... Veď s IQ 160, čo ti vyšlo v tom teste..." pustil si braček Shiki pusku na špacír na ceste do Ichiraki Ramenu po tvrdom popoludňajšom tréningu za Konohou.
"Pššš..." krotila som ho. "Ešte ťa niekto bude počuť a ja mu budem musieť povedať tvoje skutočné IQ."
Bol víkend- výnimočne som mohla ísť do mesta a dúfať, že sa so mnou nebude chcieť nikto zoznámiť. Až doteraz som bola pre všetkých neviditeľná. Háčik je v slovíčku "doteraz".
Keď sme si tak sedeli za stolom, pojedali ramen a rozoberali Sarutobiho neexistujúce ponožky, krútim si tak paličkami, keď zrazu zistím, že je iba jedna. Pozriem hore a čo nevidím- čienovlasé chalanisko s čiernymi očami, kamenným výrazom a mojou paličkou.
"To je otrava..." skonštatoval Shiki. "A kto ťa vlastne pozval?"
"Nikto," povedal chalan a prisadol si, nespúšťajúc zo mňa oči. "Prišiel som sa iba spýtať, prečo som tuto slečnu videl naposledy pri súboji medzi Narutom a Chojim."
"Do toho ťa nič." odrazil ho Shiki a vstal, čo urobil aj chalan v modrom. Netrvalo dlho a stáli sme vonku, pričom sa situácia medzi chalanmi začala vyostrovať.
"Chlapci, ale vy naozaj nemusíte..."
"TICHO!" zahriakli ma obaja naraz a zaútočili na seba. Po niekoľkých minútach bolo jasné, že ani jeden nevyhrá a začalo sa to urovnávať.
O 20 minút som sa pristihla, ako siznova krútim paličkami a sedím pri stole s obidvoma.
"A ako sa vlastne voláš?"
"Nara Ryuuka." odpovedal za mňa Shiki.
"Zaujímavé," skonštatoval chalan. "Techniku tvojho mena ovládam celkom dobre."
"To je síce pekné," zamračila som sa. "Ale ja ešte stále neviem, kto si ty."
"Uchiha Sasuke." predstavil sa.
"My sme dnes mali zostať doma..." vzdychol Shiki, keď si k nám prisadol chalanisko so psom na hlave."Ahoj, Kiba."
"Kto?" spýtala som sa.
"Inuzuka Kia, plus jeho pes, Akamaru." predstavil nás Sasuke.
"A ty?" kývol ku mne Kiba, načo som muzý musela povedať svoje meno (ktoré vymyslel Shikamaru)
"Si Shikamarova príbuzná?"
"Som jeho sestra."
PO POL HODINE EŠTE STÁLE V ICHIRAKI RAMENE
S Kibom sme si rozumeli úúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúplne úžasne, a môj šikovný braček mu vytrúbil, že vlastne ani nie som jeho sestra, tým pádom sa Kiba rozhodol, že by som mohla byť aj jeho sestra.
"Nie, nechcela, lebo už patrí do našej rodiny." vlúdil sa do rozhovoru Shiki.
"Neodpovedaj za ňu, nie si jej hovorca. Ani si sa jej nespýtal!"
"Či som, či nie som, Ryuuka je v mojej rodine šťastná!" skríkol Shikamaru a chytil ma za ruku.
"Pýtal si sa jej? Mohla by byť rovnako šťastná v tej mojej, ak nie viac!" okríkol Shikiho Kiba a chytil ma za druhú ruku.
Táto malá roztržka vyvrcholila tým, že ma každý jednou rukou držali, v druhej mali každý inú zbraň, pravdepodobne boli pripravení na boj s chakrou.
Chalani chudáci skončili napoly od krvi, keď zostali ležať asi dva metre od seba.
"Shikamaru! Kiba!... Sasuke, pomôž mi! RÝCHLO!!!"
Sasuke (našťastie preňho poslúchol) mi pomohol odniesť oboch "bratov" do nemocnice.
Po niekoľkých pokusoch o prebudenie Shikiho sa mi to konečne podarilo.
"Ryuuka... Kde si?"
"Tu, potrebuješ niečo?"
"Nie, len som chcel vedieť kde si."
"Kde je Akamaru?" ozval sa za mnou Kiba, načo mu odpovedalo krátke šteknutie odo dverí a prísny starecký hlas:
"Tu je. Aj ja sa ešte vrátim, len si niečo vybavím..."
A odvecácky dedo s uleteným klobúkom, ktorému tieto 2 vety vykĺzli a mala som mierne podozreni, že to bol Hokage, odkráčal z nemocničnej izby, kam namiesto neho vošiel Sasuke.
"Tak už ste hore?"
"Hej.. A vlastne... Ako dopadol ten zápas?"spýtal sa Kiba.
"No... v podstate to bola remíza..." začala som.
"Čože?! To nie je možné!!!" nedokončila som, pretože Shikamaru a Kiba naraz vstali a pripravili sa na útok.
"Tak už dosť!" skríkol Sasuke, vytiahol kunai a druhou rukou ma chytil za plece, načo som začala chakru aj vidieť- bola okolo celého kunaia. "Už aspoň 2 hodiny sa hádate o Ryuuke a ani ste sa jej nespýtali na názor! A naviac... Každý má svoju rodinu, kam patrí od narodenia, a tam by mal zostať až do smrti."
"To bolo pekne povedané," skonštatoval dedo Hokage (možno), ktorý sa medzičasom vrátil. "Ale bohužiaľ, musím vás vyrušiť. Zistil som, že v Konohe je jeden človek," pozrel sa na mňa, pričom som sa usilovala použiť Usmievaj- sa-mávaj-a-tvár-sa-že-si-mastný-fľak-na-zemi no Jutsu. "Ktorý nenastúpil do akadémie, hoci tak mal už urobiť. Týmto oficiálne priraďujem Nara Ryuuku k týmu 7. Zajtra ráno príďte na misiu."
Dedušik "Potencionálny Hokage" dokončil prednes a vypochodoval z miestnosti.
"Pvie mi niekto, čo tu robil Hokage- sama?" zízal Kiba, ktorý bol aktívne ignorovaný.
"Povedal "tým 7"?" spýtal sa Sasuke.
"Hej, zdá sa mi, že hej," potvrdila som, načo Sasuke len spokojne prikývol. "Tak som teda poriadne zvedavá..."